Prozraď prosím, jak se z Marty stala kazatelka?

No, to je celý príbeh. Od malička som bola ukecaná, brala som to ako svoju najhoršiu vlastnosť, zlú stránku. Pamätám si, ako som sa v jedenástich-dvanástich rokoch modlila, aby ma Pán Boh naučil byť ticho, pretože už mi nikto nechcel povedať žiadne tajomstvo. J Prešlo veľmi veľa rokov, kým som pochopila, že to, čo som si myslela, že je môj problém, je vlastne dar, ktorý si chce Boh použiť. Preto som sa rozhodla, že chcem, aby z mojich úst vychádzali slová života a prijala som povolanie. Začalo to moderovaním jednej svadby veriacich priateľov. Pochopila som, že moja ukecanosť môže byť použitá na niečo dobré.

A druhá veľmi kľúčová vec bola, že môj manžel rozpoznal, čo je môj dar. Bola som dobrá v mnohých veciach, ale v ničom som nebola tak špecificky dobrá, že by som vedela, že je to moje obdarovanie. Jediné, čo mi spôsobovalo ozajstnú radosť, bolo rozprávanie. Počas celej doby ma Boh veľmi učil byť vernou manželkou a matkou, ako byť dokázaná doma pri deťoch a ako sa modliť za manžela, keď káže. Zobrala som to ako svoju najväčšiu službu. Potom ma až prekvapilo, keď ma začali oslovovať, aby som začala slúžiť ženám. Takže bolo to také postupné, častokrát je to tak, že musíš zomrieť určitému snu.

Kterému snu jsi musela zemřít ty?

Možno tomu, že som dlhú dobu (10-12 rokov) nevedela, čo je moje povolanie. Pritom som, samozrejme, slúžila, kde som mohla, lebo to vždy bola vášeň môjho života. Uvedomila som si však, že aj v tomto medziobdobí chcem byť maximálne naplnená. Chcem si to užívať, nemôžem byť nešťastná. Jednoducho som si povedala, že musím byť spokojná tam niekde v lavici, kde sa budem modliť za môjho manžela. Musím spokojne prežívať to, že mi stačí, že môj manžel bude pri mne šťastný, že je milovaný a že je uvoľnený do služby.

Takže nemáš problém, když třeba něco chceš a Pán ti to nedává, klidně to složit na oltář?

Tak samozrejme, že mi to trvá. Je to ale jeden z mojich cieľov. A keď to začneš praktikovať, stáva sa to jednoduchším a jednoduchším, lebo už získavaš skúsenosti a poznanie, že tak je to najlepšie.

A jak to děláš? To si cíleně řekneš, nebudu se tím trápit?

Začnem sama sebe kázať. Už som mala takú situáciu, pretože som si uvedomila, že si nemôžem dovoliť voči niekomu udržiavať hnev alebo neodpustenie a podobne. Sama sebe tým ubližujem a nevládzem žiť život víťazný. Čiže keď mi je ťažko, keď som nešťastná, idem do komôrky a začnem si kázať Božie pravdy. Predstavte si situáciu: začnem vidieť na mojom manželovi veci, ktoré nemá a ktoré mi chýbajú, nejaké moje potreby nie sú naplnené, napríklad: keď nie je so mnou a zrovna ho veľmi potrebujem... Každá jedna sa vtedy cítime nanič, máme nenaplnenú potrebu, ktorá sa spája so smútkom a hnevom. Keď sa to stane viackrát za sebou, môže sa to v nás zakoreniť a začneme vidieť všetko, čo náš manžel nemá. Nie je ťažké to nevidieť, lebo aj on je iba človek. Nemôžem sa však týmto živiť. Začnem nahlas ďakovať Bohu za všetky dobré veci a vlastnosti, ktorými manžela obdaroval: že vie tak krásne hrať na klavíri, že mi vtedy spravil také úžasné raňajky... Niekedy sú to úplne základné veci, za ktoré treba ďakovať. Inokedy ďakujem Pánovi za to, že mu patrí, že si ho používa, že mám za muža služobníka, ktorý miluje Pána viac ako mňa, aj keď by som si teraz priala, aby by bol tu pri mne. Je tak vzácne, keď muž miluje Pána viac ako ženu, lebo Pán mu nikdy nepovie, aby ju opustil alebo aby jej ublížil. A Pán ma potom tak prekvapí, dáva mi úžasné veci a ja viem, že je to na základe toho, že som bola ochotná obetovať svoje túžby na oltár. Mnohé oblasti v mojom živote sa vyriešili, pretože úplne v inej oblasti som niečo dala na oltár.

Máš zkušenost, že když se manželovi poddáš a poslechneš ho, je to pro tebe požehnáním?

Určite. To však neznamená, že nemôžem dávať otázky, nemôžem mať hlas v rodine. Myslím si, že úloha muža je rozpoznať Boží dar v žene a vedieť ho odomknúť a rozvinúť. Toto urobil môj muž pre mňa. Inak by som tu dnes nestála. Bolo obdobie, keď ma Boh povolal do služby ženám a ja som to s Mirkom začala riešiť. On obetoval určité obdobie svojej služby, aby stál pri mne, aby ma pozbudzoval, pomáhal mi s kázňami, učil ma, ako to robiť, investoval do mňa. Potom je veľmi ľahké podriadiť sa mužovi, ktorý sa pre vás vie obetovať.

Jak se ti daří kloubit dohromady roli manželky, matky a služebnice...?

(smích) No, je to náročné, sú rôzne obdobia a musím byť veľmi opatrná, aby som ich vedela rozoznať. Niekedy je čas, kedy idem naplno a rodina trpí, že ma nemá, ale potom im to musím vynahradiť. Ale myslím si, že je to opäť o disciplíne a o tom, že ak chceme investovať do večnosti, musíme investovať do našich detí, lebo to je budúcnosť. A samozrejme s Mirim musíme veľa komunikovať a musíme si to všetko správne rozdeľovať. Deti berieme s nami a učíme ich, že sú súčasťou našej služby, modlia sa za nás a povzbudzujú nás. Veľakrát som zaskočená, akí sú hrdí na to, že slúžim, ako nám žehnajú.

Jakým způsobem si Marta Tóthová udržuje disciplínu ve svém životě?

(smích) Ťažké, toto je veľmi ťažké. Jejda... Taká najväčšia škola v tomto bolo pre mňa materstvo, lebo deti nemôžete poslať niekam preč. Tam jednoducho viete, že to musíte vybojovať.

A najviac sa to naučíš tým, že trošku ochutnáš ovocie nedisciplinovanosti a potom si uvedomíš, že už to nechceš viacej okúsiť...

Přesně tak, Marti, díky moc za rozhovor, kéž se ti daří vyhrávat na všech frontách!

ib