Až v jeden moment som vnímal, ako mi Boh hovorí, aby sme začali budovať rómskych pracovníkov. Ale nevedeli sme kde a ako začať. To sa ľahko povie, ale keď sa nie je o čo oprieť? Ale postupom času začalo pribúdať rómskych pracovníkov. Dnes po vyše dvadsiatich rokoch máme desať ustanovených rómskych zborov a jedenásť rómskych pastorov. Sabinov je väčší zbor, preto má oficiálne dvoch pastorov. Vo všetkých zboroch máme pastora, starších, pracovníkov s deťmi, s mládežou, s dorastom. Vo väčšine zborov sú aj skupinky…
Tieto zbory vykazujú 1800 rómskych členov. A tento rok v júni otvárame nový rómsky zbor vo Veľkom Šariši! Do konca roka 2019, ak dá Pán, ustanovíme ďalší rómsky zbor v Pavlovciach nad Uhom, kde bude pastorom Marek Gombar. V priebehu najbližších troch rokov by sme mali každý rok otvoriť jeden alebo dva zbory.
Taktiež máme historicky prvých dvoch rómskych študentov na katedre teológie a misie. Pre Rómov to nie je jednoduché, pretože musia mať maturitu, musia sa vedieť učiť, čo väčšina nie je zvyknutá. Kladieme preto veľký dôraz na vzdelávanie mládeže. Podporujeme mladých ľudí k ďalšiemu vzdelávaniu a vidíme výsledky. V Sabinove máme teraz ekonómky, zdravotné sestry a podobne.
Jakým výzvám čelíte v současné době?
JL: Ako biskup zápasím s tým, ako nájsť financie pre nových pastorov nových rómskych zborov. Oslovujem ľudí, pretože potrebujeme mať pre Rómov aspoň polovičný úväzok, aby neboli vedení na úrade práce. Pretože ak Róm poberá len sociálne dávky a nie je zamestnaný, čo momentálne jedného máme, nemôže byť štatutárnym zástupcom, nemôže mať účet v banke, nemôže vykonávať sobáše…
Verím, že aj v budúcnosti tieto veci porastú, že pribudnú nové rómske zbory a že budú mať vplyv. Už teraz majú vplyv, napríklad vo voľbách, na starostov. Politické strany oslovujú Rómov, pretože vidia rómsky voličský potenciál. My sa na to pozeráme z Božieho pohľadu, vidíme veľa premenených ľudí, aj spoločnosť vidí zmenu.
Napríklad Kendice. To je zbor asi 23 km od Košíc, medzi Košicami a Prešovom, kde teraz budujú naozaj veľmi peknú modlitebňu. Otvárali sme tento zbor asi pred piatimi, šiestimi rokmi a mali sme problém dokonca zo strany katolíckej cirkvi, pretože zrazu sa tu objavilo niečo nové, vyhrážali sa im, že nepustia deti do školy… Ale dedina videla premenených ľudí. Toto je naozaj najväčší argument…
MK: Tak je. Teraz slúžime aj v Lipanoch. To je jedna z najťažších osád na Slovensku, kam sa nikto nemohol dostať. Ani Rómovia, lebo aj pre nich to tu bolo nebezpečné. Po piatich rokoch nám však žehnajú a primátor mesta spolu s predsedom vlády Pellegrinim poslali na náš účet päťtisíc eur na podporu tejto práce, pretože vidia zmenu. Dokonca aj ministerstvo sociálnych vecí chce podporovať prácu pastorov v rómskych osadách.
Čím teď sabinovský sbor disponuje? Máte modlitebnu, dva pastory, tým vedoucích pro děti, mládež…
MK: Momentálne máme širší tím dobrovoľných služobníkov, približne šesťdesiat. A prečo je toľko ľudí, ktorí slúžia? Pretože misijne slúžime na šiesti miestach: v Rokycanoch, Miľpoši, Rožkovanoch, Lipanoch, Ražňanoch a Jarovniciach. Na to potrebujeme zbudovaný tím, lebo pastor by to sám nedokázal. Okrem toho máme vybudované sociálne centrum, kde varíme týždenne pre 400 najchudobnejších ľudí, presne každý utorok, štvrtok a piatok. Vybudovali sme aj športové viacúčelové ihrisko. Môže sa tam hrať hádzaná, tenis, basketbal a futbal. To sú Božie veci, ktoré sa stali, my sme na to nemali financie, ale Boh to tak zariadil. My sme sa modlili a stalo sa. Jedna vec je však postaviť a druhá vec je udržiavať toto všetko v poriadku. Väčšinou sa hovorí o Rómoch, že sú neporiadni. Ale my ich učíme v zbore aj toto.
Volala nám šéfka Úradu práce Prešov. Už dlhé roky spolupracujeme, ale teraz nám ponúkla zvláštnu službu – vyučovanie nezamestnaných. To neznamená len veriacich, ale aj neveriacich, úrad práce ich posiela do nášho zboru a my ich vyučujeme. Manželské páry, mladých ľudí… To sú Božie veci, to nie my, to Boh zasahuje.
Manželka biskupa Marta: Podľa mňa najväčšiu zásluhu na tom, akú máte čistotu v zbore, má tvoja manželka Elizabeth zo Švajčiarska. Ona vedie ľudí k čistote.
MK: Ten švajčiarsky spôsob jej života som prebral aj ja a to učím ďalej ľudí. Pretože ona je taká disciplinovaná, veľmi čistotná.
Tvá žena je Švýcarka?
MK: Áno. To je také špeciálne svedectvo.
Roku 1999 som išiel do Švajčiarska, mal som vtedy dosť ťažkú situáciu, pretože som ostal vdovec s piatimi deťmi. Bol som tam v zime ako pouličný muzikant. Raz ma niekto pozval do kresťanského zboru. Bolo to pre mňa zvláštne, nové, videl som lásku. Tam som v januári 1999 prijal Pána Ježiša Krista. A tam som spoznal aj svoju terajšiu manželku Elizabeth, tiež bola vdova. Nie je Rómka. Bola už dlhé roky veriaca, ja som bol novoobrátený a mojou túžbou bolo dostať tam aj deti, aby sme sa mali lepšie. Boh ale zázračne prehovoril k Elizabeth a povedal jej: „Zober Mariána a choďte spolu slúžiť Rómom do Sabinova.“ Keď to počuli veriaci v zbore, 95 percent aj s pastorom boli proti tomu. Ani sa nečudujem. No ale Boh to Elizabeth počas nasledujúceho týždňa potvrdzoval. Predala dom, všetko, ja som sa podrobil tejto vízii a išli sme do Sabinova na Slovensko, kde už pracoval brat Igor Láslofi z Košíc. Kúpili sme jeden rodinný domček a urobili sme modlitebňu pre 60–70 ľudí. Ale za rok už ľudia stáli na chodbe, a tak Boh dal do môjho srdca víziu postaviť nové kresťanské centrum, aj to športové ihrisko a sociálne centrum, hoci sme nemali peniaze… Veľa ľudí sa smialo, že do čoho ideš, Marián, veď vy na to nemáte peniaze. Dva a pol roka sme sa modlili celý zbor a po tých dva a pol rokoch sme začali budovať. A chcem poďakovať všetkým, ktorí nám pomohli. Čo je však dôležité, že aj keď sme budovali túto modlitebňu, nezanedbali sme duchovný dom. Počas tejto stavby sme vybudovali zbor v Kendiciach.
Naša modlitebňa je nielen duchovným domovom, ale je to aj miesto kultúrneho a sociálneho vyžitia. Máme tam jedného mladého chlapca, ktorý tam má svoj „kútik“. Chodí si tam sadnúť a modliť sa, lebo je z veľmi početnej rodiny a nemá doma priestor na stíšenie.
Jeho otec holduje alkoholu, ešte nie je znovuzrodený. Raz ho nútil, aby s ním išiel ukradnúť drevo. Ale chlapec predtým bol na bohoslužbe, kde som kázal o tom, aby sme viacej nekradli. A tuto prišlo také pokušenie skrze otca. Povedal otcovi: „Ja to nebudem robiť, pretože Božie slovo to zakazuje. Nebudem s tebou kradnúť drevo. My sa budeme modliť k Bohu.“ Otec ho chcel zbiť, že nebol poslušný. Tak sa zavrel do kúpeľne, modlil sa a plakal k Bohu: „Bože, ja som sa postavil na tvoje slovo, Bože, čo mám teraz robiť, komu mám byť poslušný? Ja chcem byť tebe poslušný. Bože, postaraj sa o nás, aby sme mali drevo.“ A niekto, do hodinky, im doniesol domov drevo. To sú proste také obyčajné veci, ale majú moc… A tento chlapec číta Bibliu, modlí sa, má prácu a chce si založiť rodinu, chce ináč žiť, pretože je zmenený.
Děkujeme za rozhovor.
– j+ib –
